TOPOĽČANY. Veľa ľudí si pomyslí, že je ľahké správne roztriediť odpad. Predsa na každej nádobe je jasne napísané, na čo je určená. Ale ste si naozaj istí, že všetko čo tam hádžete, tak tam aj patrí?
Radnica preto zverejnila návod ako nakladať s komunálnym odpadom.
Separovanie odpadu je moderné aj prospešné
V minulosti sme všetko hádzali len do veľkých kovových sudov. Tie sú však vhodné pre zmesový komunálny odpad. Dnes je triedenie stále viac populárne a veľa ľudí si uvedomuje, akú veľkú službu tým urobí pre svoje životné prostredie. Podľa mestského poriadku môžeme do týchto nádob hádzať len zmes odpadu z domácnosti, ktorý sa už ďalej nedá separovať. Avšak nepatrí sem akýkoľvek stavebný materiál, nebezpečné látky a iný odpad, ktorý sa vie ďalej rozložiť. Platí to aj pre nespotrebované lieky či zdravotnícke pomôcky, ktoré sú užívatelia povinní odovzdať naspäť do lekárne.
Pokiaľ staré a čisté šatstvo uložíte do správneho plechového kontajnera s nápisom „textil“, tak nielen, že si urobíte poriadok v skriniach, ale pomôže aj tým, ktorým sa zídu viac.
Modrá je dobrá. To platí aj pre plastové kontajnery a vrecia tejto farby, ktoré slúžia na zber papiera. Rátajú sa noviny, časopisy, knihy, zošity, obálky, výkresy, plagáty, pohľadnice, zakladače, krepový papier, papierový obal, kartón a všetky ostatné varianty papiera. Čo sem však určite nesmiete hádzať, sú obaly od sladkostí či slaností, hygienické potreby, celofán, taktiež kopírovací, faxový a voskovaný papier...
Pre plasty sú určené žlté nádoby a vrecia. Týkajú sa akýchkoľvek neznečistených plastov ako sú stlačené PET fľaše, obalové fólie, tégliky z potravín a kozmetiky, taktiež aj plastové hračky, dokonca aj polystyrén. Celofán, obaly od rôznych sladkých a slaných dobrôt či motorových olejov nepatria ani do tohto kontajneru.
Sklenené fľaše, nádoby či poháre a všetko sklo v pravom zmysle slova prináleží do zelených zberných nádob. Avšak je zakázané sem ukladať porcelán a keramiku, taktiež zrkadlá, autosklo, žiarovky a žiarivky, dymové a drôtené sklá a podobné.
Nenechajte sa pomýliť, ale žlté plastové kontajnery slúžia aj na zbieranie kovových obalov, ako sú plechovky od nápojov, konzervy, hliníkové fólie, kompótové viečka. Tieto obaly však nesmú byť silne znečistené potravinami, chemikáliami alebo kombinované s inými obalmi.
Dnes nájdete v meste aj hnedé plastové nádoby, kam môžete vyhodiť biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Sú to všetky zvyšky z bežného udržiavania vašej záhrady, usadeniny z kávy a čaju, papierové vrecká, či vreckovky, aj vlasy, perie. Nepatria sem však uhynuté zvieratá, plienky ani obväzy, tekuté pozostatky potravín, popol a nič z toho, čo možno uložiť do iných zberných nádob.
Čo nemá svoj kontajner, zaneste do dvora
Dotrieďovací dvor sa nachádza v Topoľčanoch na ulici Pivovarníckej a zaniesť tam môžete veci, ktoré sa kvôli svojej veľkosti do klasického kontajnera nezmestia. Môže to byť napríklad starý nábytok či koberce. Vezmú vám aj elektoopad, teda všetky elektrické a elektronické zariadenia, dokonca aj batérie a akumulátory. Patria tam aj všetky škodliviny – farby, motorové oleje, chemikálie, ortuťové teplomery, riedidlá či rozpúšťadlá, pesticídy a podobne. Samozrejme aj všetky ostatné predmety, ktoré sú týmito látkami znečistené.
Zberný dvor odoberá aj drobný odpad zo stavebných prác, ako sú rôzne zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc, keramiky... teda zvyšky, ktoré vám zostali z prerábania domácnosti.
Pri správnom triedení sa môže bioodpad znovu zhodnotiť v mestskej kompostárni. Obyvatelia Topoľčian si môžu prísť kompost bezplatne vziať a využiť ho ďalej vo svojej záhrade. Stačí, ak sa preukážu občianskym preukazom a prinesú si vlastné vrece.
Do minulého roka hradilo mesto Topoľčany spracovanie všetkého bioodpadu v kompostárni zo svojho rozpočtu. Avšak po novelizácii zákona sa už bude starať len o zelený odpad z vlastných pozemkov a od občanov. Keďže zákon stanovuje aj to, že sa takýto odpad nesmie skladovať na skládke ani spaľovať, čo však mnohí nerešpektujú, tak si podniky, organizácie a občianske združenia budú musieť túto službu hradiť z vlastného vrecka.
Autor: Lucia Puttersteinová