18. storočie. Zničujúce požiare v Topoľčanoch
Začiatok 18. storočia vyzeral pre Topoľčancov viac ako priaznivo.
Mesto získalo viacero výz-namných výsad slobodných miest a pre obyvateľov bolo asi najvýznamnejšie právo usporadúvať trhy. Avšak z jedného sa Topoľčanci tešili, z druhého nariekali. V priebehu storočia mesto zažilo až niekoľko požiarov, kvôli ktorým zahynuli desiatky ľudí. Požiar, ktorý vypukol v roku 1731 mal za následok množstvo vyhorených budov v centre mesta a dokonca zničil aj kostol.
Napriek tomu, že sa mesto rýchlo vrátilo do pôvodného stavu, koncom storočia vzplanuli ďalšie štyri požiare. V roku 1783 zhorelo 140 domov, o štyri roky neskôr ďalších 80 domov a v roku 1788 sa požiar rozšíril už do takých extrémnych rozmerov, že takmer pochoval celé mesto. Obyvatelia sa snažili škody odstrániť a mesto znovu obnoviť, avšak v roku 1790 zachvátili Topoľčany opäť plamene a vyžiadali si aj množstvo životov.
Po týchto tragédiách sa stal patrónom mesta svätý Florián, ktorý je aj vyobrazený na soche v severovýchodnej časti Námestia M. R. Štefánika v Topoľčanoch.
1944. Poprava Židov na nemčickom kopci
Keď 3. septembra 1944 vtrhli do Topoľčian nemecké vojská, mali v pláne zlikvidovať posledných žijúcich Židov v Topoľčanoch a okolí. Asistovali im zložky Hlinkovej gardy, aj miestne úrady, ktoré im vydali mená a adresy ľudí so židovskou vierou.
Nábožensky motivované razie trvali dva dni a zadržaných previezli do väznice Okresného súdu v Topoľčanoch. Odtiaľ niektorých previezli do zberného tábora v Seredi a ostatných 11. septembra za dedinou Nemčice popravili. Pred masovou vraždou si muži museli vykopať vlastný hrob a pred očami žien a detí ich zavraždili strelou do hlavy. Po nich zastrelili zvyšok. Dokopy zabili šesťdesiatdva ľudí. Najmladšie dieťa malo mať len pár mesiacov.
Po vojne telá exhumovali a s úctou pochovali do spoločného hrobu na topoľčianskom židovskom cintoríne. Na mieste tragédie je umiestnený pamätník obetiam.
1945. Topoľčiansky pogrom na Židov
Po skončení druhej svetovej vojny sa všetci čo prišli z koncentračných táborov tešili, že prežili. No trápenie sa pre židovské obyvateľstvo z Topoľčian neskončilo.
Keď sa začali domáhať prinavrátenia svojich majetkov, nikto im nechcel vyhovieť. Začali sa po meste šíriť rôzne reči či o nahrádzaní učiteliek z kláštora židovskými učiteľmi, znesväcovaní krížov a svätých obrazov Židmi. Najväčší nepokoj spôsobilo, keď pristihli židovského lekára ako očkuje deti proti osýpkam v ľudovej kláštornej škole.
Začala sa šíriť panika, že doktor chce otráviť katolícke deti. Ľudia šaleli a bili každého Žida, ktorý im prišiel pod ruku. Vyháňali ich aj zo svojich domovov na ulicu a tam sa do nich pustil útočiaci dav. Vojaci a žandári namiesto toho, aby zabránili nepokojom, tak sa niektorí sami pustili do bitky. Napriek tomu sa našlo pár odvážlivcov, ktorí sa rozhodli Židov brániť, no aj tak veľa z nich bolo zranených.
Nakoniec bola vo večerných hodinách mela potlačená a hlavní aktéri zatknutí. V roku 1950 v Bratislave týchto ľudí odsúdili, no zároveň ich vďaka amnestii oslobodili.
Po tejto udalosti sa väčšina Židov z Topoľčian odsťahovala do zahraničia.
BOHUŠ SASKO, Tribečské múzeum
2006. Osudové bodnutie spolužiaka štetcom
Bol deň svätého Mikuláša a na Základnej škole na Gogoľovej ulici v Topoľčanoch sa strhla hádka, ktorá skončila tragicky.
Pätnásťročný Michal bodol štetcom svojho o dva roky mladšieho spolužiaka Jakuba. Drevená rúčka výtvarného štetca skončila v chlapcovom hrudníku a prepichla mu pľúca. Mladého Jakuba ihneď hospitalizovali v topoľčianskej nemocnici, avšak keď sa jeho stav zhoršil, previezli ho do nemocnice na bratislavských Kramároch. Napriek tomu, že Jakub komunikoval s okolím, upadol do kómy a svojim zraneniam o desať dní od incidentu podľahol. Zlyhali mu všetky orgány.
Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pochybili najmä lekári v nemocnici v Topoľčanoch. Tá bola následne sankcionovaná pokutou vo výške jeden milión korún, čo je v prepočte viac ako 33 tisíc eur.
Michalovi, ktorý má Jakubovu smrť na svedomí, hrozil pobyt vo väzení na dva až päť rokov. Nakoniec dostal podmienečný trest.
2009. Fatálna cesta na lyžovačku obyvateľov Bánoviec
Zrážka osobného vlaku s autobusom v obci Polomka otriasla nielen ľuďmi z Bánoviec nad Bebravou. Stalo sa to 21. februára 2009 a o život prišlo dvanásť ľudí. Príčinou nehody bola nezodpovednosť vodiča, ktorý sa na železničnom priecestí nepresvedčil, či je cesta bezpečná. Vlak, ktorý bol na trati Červená Skala – Banská Bystrica, po náraze autobus prevrátil a tlačil ho až dvadsaťšesť metrov, kým úplne zas-tavil. Mŕtvi a zranení boli obyvatelia Bánoviec nad Bebravou a blízkeho okolia, ktorí cestovali na lyžovačku.
Vodič autobusu bol odsúdený na osem a pol roka odňatia slobody a taktiež dostal aj zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na štyri roky.
Dnes je na mieste nehody postavený pamätník a taktiež nové signalizačné zariadenie, aby sa predišlo ďalším zbytočným tragédiám.
2009. Výbuch bomby v Topoľčanoch
V auguste v roku 2009 vybuchla bomba v topoľčianskej firme. Mala to byť naplánovaná vražda Zuzany Mišenkovej, ktorá však výbuch s niekoľkými zraneniami prežila. Zranení boli aj ďalší dvaja muži a jedna žena. O život prišiel Peter Hertl, ktorý do firmy priniesol nálož, ktorú následne na diaľku odpálil Ján K.
Súdny proces trvá doteraz, kde Zuzana Mišenková vystupuje ako poškodená. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici uznal vinným jej švagra Viliama Mišenku. Ten si mal úkladnú vraždu objednať a odsúdil ho na dvadsaťpäť rokov väzenia.
Nič však zatiaľ nie je právoplatné, keďže sa obžalovaný hneď po vynesení rozsudku odvolal. Preto bude o vine a treste rozhodovať najbližšie až Najvyšší súd Slovenskej republiky.
2010. Chladnokrvná vražda poštárky v Kovarciach
Udalosť, ktorá otriasla obyvateľmi obce Kovarce sa stala vo februári 2010. Na zmiznutie poštárky upozornila dôchodkyňa Mária Čaracká, ktorej poštárka Marta Ondrušová nepriniesla peniaze. Na jej podnet začali poštárku hľadať na miestnej pobočke Slovenskej pošty a u nej doma, kým kontaktovali políciu. Kriminalisti sledovali stopy, ktoré ich zaviedli až k domu 27-ročného Miroslava, ktorý tam žil so svojou družkou. Ako uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáta Čuháková, pri kontrole jeho totožnosti vypadli mužovi stravné lístky, ktoré si v ten deň kúpila poštárka u svojho zamestnávateľa. Keď policajti vošli do ich domu, našli telo doručovateľky nehybne ležať vo vani. Smrť zapríčinila bitka a podchladenie.
Domácich okamžite zadržala polícia. Za túto brutálnu vraždu si dnes obaja odpykávajú doživotie vo väzení.
2011. Samovražda topoľčianskeho mestského poslanca
Mŕtve telo Petra Bačíka našli okoloidúci ležať v tráve pod balkónom jeho paneláku 5. januára 2011. Cudzie zavinenie bolo ihneď obhliadajúcou lekárkou vylúčené, preto je najpravdepodobnejšie, že išlo o samovraždu. Peter Bačík bol mestský poslanec, ktorý kandidoval za Slovenskú národnú stranu. Čudné je, že pár minút pred incidentom ešte sedel v pohostinstve a bez problémov komunikoval s okolím. Náhle sa však zdvihol, povedal, že si musí na desať minút odbehnúť a hneď sa vráti.
Informácie, prečo sa rozhodol tridsaťjedenročný muž zabiť, dodnes nemáme.
ZDROJ: SME.SK, TASR, gymtop.edupage.sk, topolcany.fara.sk
spracovala L. Puttersteinová
