V stredu v Šimonovanoch vyhral hlavne futbal. Stretnutie domácich proti slávnemu Interu Bratislava spĺňalo najvyššie parametre. Na štadión si počas letného počasia našlo cestu cez 600 fanúšikov, nechýbal ani fanklub hostí. Domáci funkcionári pripravili guláš, čapovala sa kofola a pivo. Šimonovany po penaltovej dráme smerujú už do 4. kola Slovenského pohára. Najskôr v prvom kole vyhrali v Jacovciach 4:3, v druhom vyradili treťoligové Šurany na penalty, keď zápas v riadnom hracom čase skončil nerozhodne 1:1. Rovnaký výsledok 1:1 uhrali v stredu aj s treťoligovým Interom Bratislava, no na penalty bol Slovan opäť úspešnejší.
Po zápase tak mohol na štadióne vystreliť gejzír domácej radosti. Veľkú radosť z víťazného stretnutia mal i tréner domácich Jozef Žiak: „Prežívame obrovskú radosť, postup je eufóriou. Ako to opísal náš sponzor – pre takéto chvíle sa oplatí robiť futbal,“ povedal na úvod domáci lodivod Jozef Žiak a zároveň poznamenal: „Teší ma, že na štadión si našlo cestu aj veľa ľudí a toto je pre nich určitá odmena, že futbal v Šimonovanoch sa snažíme robiť čo najlepšie.“
Šimonovany v prvom polčase dominovali, zahodili tri tutovky, dvakrát Rybanským nastrelili konštrukciu bránky. Do šatne ale odchádzali s jednogólovým mankom, keď Inter svoj jediný brejk premenil hneď na gól. „Z výsledku bolo menšie sklamanie, ale z predvedenej hry som mal radosť. V nedeľu sme sa proti Jaslovským Bohuniciam neskutočne herne trápili a zápas sme prehrali. V tomto pohárovom stretnutí sme však od začiatku „makali“ a na ihrisku to z našej strany žilo. Diváci videli atraktívny futbal a duel sa im musel páčiť. Verím, že časom prídu aj tie góly z vyložených šancí, pretože v prvom rade sme zahodili obrovské tutovky. Cez polčas to bola aj ťažká chvíľa pre mňa, pretože som prišiel do kabíny a síce sme prehrávali o gól, svojim hráčom som nemal čo vyčítať.“
Po zmene strán tlak domácich mierne opadol, a rýchlo sa tešili z kuriózneho vyrovnania. „Takéto momenty nikto nevie napísať a takéto chvíle prináša len výborný futbal. Peťo Rybanský je kvalitný futbalista a využil svoje skúsenosti. Veľa hráčov by sa radšej otočilo a stiahlo dozadu, no Rybanský dohrával situáciu až do konca, brankár urobil fatálnu chybu a bolo 1:1. Bral som to ako zadosťučinenie tých nevyužitých šancí v prvom polčase,“ dodal J. Žiak, ktorý záverečné minúty na lavičke prežíval veľmi intenzívne, pretože hostia sa tlačili dopredu so snahou streliť víťazný gól. „Musíme si priznať, že hrali sme proti skúsenému mužstvu. Každý jeden hráč z ich zostavy prešiel rôznymi mládežníckymi akadémiami a na lopte boli neskutočne silní. Kvalita bola na hosťujúcej strane, my sme bojovali. A v záverečných minútach sme sa už báli niečo hrať, aby sme nebodaj neurobili nejakú chybu, ktorú by súper potrestal gólom. Našim cieľom bolo neprehrať v riadnom hracom čase, a preto sme sa s pribúdajúcimi minútami skôr zamerali na bránenie.“
Záverečný hvizd bol vykúpením pre domácich, ktorí sa v závere prevažne len bránili a na rad prišli pokutové kopy. „Penalty sú lotériou a práve po tomto rozstrele som si tak uvedomil, čo musia prežívať tréneri na svetových šampionátoch či európskych súťažiach pri pokutových kopoch. Určite nesmierny tlak, pretože ja osobne som v niektorých momentoch ani nedýchal. Ale tá radosť po víťazstve je zasa neopakovateľná...,“ dodal Jozef Žiak, ktorý už má jasno, koho by v Šimonovanoch rád uvidel v ďalšom kole: „Už pred zápasom s Interom som povedal, že chceme postúpiť do ďalšieho kola, aby sme na svojom štadióne privítali Fortunaligistu. Bola by to odmena nielen pre hráčov, ale najmä pre divákov. Pre nich sa tento futbal robí a sami ste sa mohli presvedčiť, že keď sa robí dobrý a hlavne poctivý futbal, tak diváci si na štadión cestu nájdu. Aj táto návšteva o tom svedčí, nezainteresovaný fanúšik si po zápase musel priznať, že určite urobil dobre, že bol na futbal v Šimonovanoch.“
