V sobotu 3. septembra túto východoslovenskú obec zamorili Spartania z celej Európy. V náročných horských terénoch sa konal Vechec Ultra Beast Slovakia – preteky dlhé 49 kilometrov, ktoré v sebe zahŕňajú minimálne 60 prekážok. Organizátori pred úvodným štartom predpokladali, že čas najlepších sa bude pohybovať v okolí siedmych hodín, no víťaz Peter Žiška to zvládol za 5 a pol hodiny. Tento „sparťanský maratón“ sa po prvýkrát v histórii konal na starom kontinente, a preto sa na trať v kategórii Ultra Beast Slovakia vydalo až 1600 pretekárov bez rozdielu pohlavia až z 27 krajín Európy!
Tejto športovej výzvy sa nezľakli ani členovia Spartan Race Training Groupu Topoľčany, ktorí cestovali na východ republiky s jediným cieľom – prekonať náročných 49 kilometrov a samého seba. Topoľčianska SRTG skupinu reprezentovalo trio Michal Šupa, Radovan Juhas a Tomáš Mazán.
Aby to pretekári nemali jednoduché, počas trate ich čakalo nielen horúce a dusne počasie, ale aj rôzne prekážky, ako sú napríklad nosenie pneumatiky, nosenie vriec s pieskom, nosenie drevených klátov, nosenie vedier s pieskom, ťahanie kovového závažia po zemi, plazenie pod ostatným drôtom, vodné jamy, blato, či lano. Ak pretekári danú prekážku nezdolali, museli urobiť tridsať „angličákov“ – cvikov, ktoré začínajú klikom a končia výskokom a potleskom pretekára. A to tridsaťkrát dookola.
Mali dve pauzy
Štart tohto prestížneho podujatia bol ráno o ôsmej hodine. Preteky boli rozdelené do troch častí, zakaždým po zdolaní náročných kilometrov čakal záverečný prekážkový úsek. Vždy sa pretekári vracali späť na futbalový štadión vo Vechci, kde mali ľubovoľnú časovú pauzu na regeneráciu.
S traťou súperili desať a pol hodiny
Členovia z SRTG Topoľčany si svorne pomáhali, do cieľa ako prví došli Michal Šupa a Radovan Juhas, ktorí náročnú trať zvládli za približne desať a pol hodiny a boli kvalifikovaní na 724. a 725. mieste. „Boli to veľmi ťažké preteky, ktoré nás preverili absolútne vo všetkom,“ povedal pri prevzatí medaily Radovan Juhas, ktorý sa sparťanským pretekom venuje v rámci svojho voľného času: „Kvôli práci mi veľa času na tréningy nezostáva, a tak zväčša trénujem každý víkend hneď priamo na pretekoch. Občas si však cez týždeň zabehám cross, ale nie pravidelne.“ Na všetkých účastníkoch bolo vidieť vyčerpanie z náročnej trate. „Trať nebola vôbec jednoduchá. Určite je to najťažšia trať, akú som kedy zdolal,“ priznal R. Juhas, ktorému v cieli spadol zo srdca veľký kameň: „Veril som, že to zvládnem a som spokojný aj s výsledným časom. Je to zatiaľ prvý ročník takéhoto maratónu, no rád sa zúčastním aj ďalšieho ročníka, i keď silové prekážky v závere trati mi dali poriadne zabrať,“ dodal Radovan Juhas.
Najväčší level pre Sparťana
S Juhasom spoločne preťal pomyselnú cieľovú pásku aj druhý člen SRTG Topoľčany Michal Šupa. „Pocity v cieli boli vynikajúce, v sebe mám ešte stále endorfíny, takže som mimoriadne rozradostený, že som tento pretek dokázal zvládnuť,“ povedal v cieli Michal Šupa, ktorý sa na premiérový ročník Vechec Ultra Beast Slovakia tešil: „Toto je najväčší level pre Sparťana, prvýkrát sa takýto maratón konal v Európe a som rád, že sme ho dokázali pokoriť. Výsledný čas nie je podstatný, pretože išlo len o prvý ročník. Našim cieľom bolo ísť určitým tempom, s ktorým sme to dotiahli až do cieľa.“
Aj Michal Šupa prežíval najťažšie chvíle pri prekonávaní prekážok. „Hod oštepom v lese bol mimoriadne ťažký, ten som nezvládol a musel som urobiť tridsať „angličákov.“ Na druhej strane sa mi ale darilo v balansových prekážkach, ktoré mi celkom idú..., priznal Michal Šupa.
Ani ruka ho nezastavila
Vyše s hodinovým meškaním od Juhasa so Šupom dorazil do cieľa aj Tomáš Mazán, ktorý finišoval s mierne opuchnutou rukou. „Na sedemnástom kilometri som spadol z 3 m na ruku a v závere preteku som to poriadne cítil. Pravú ruku som nemohol v podstate používať a pri rúčkovaní som musel robiť hneď „angličaky“ – tých som urobil 300, čo je pekné číslo...,“ priznal Tomáš Mazán, ktorého ale ani zranenie nevyradilo z pretekov. „Bol to určite ťažší pretek než ja a veľmi by som sa chcel poďakovať môjmu tímu, že ma potiahol v tých najhorších chvíľach, či už psychicky alebo fyzicky. Nohy ma už v závere neposlúchali, ale to chcenie zvíťazilo a som nesmierne rád, že som to dokázal,“ povedal unavený, ale šťastný, T. Mazáň, ktorému najviac vyhovovali blatové prekážky a aj vodné priekopy. „Najslabší som v silových prekážkach, nosenie vedra a pieskového vreca boli náročné vzhľadom aj na moje zranenie. Na výsledný čas som v podstate ani nepozeral, cieľom bolo dokončiť preteky v časovom limite. Hoci aj cez poriadne kŕče...,“ priznal Mazán, ktorý na východ republiky cestoval s otcom i bratom, obaja boli dobrovoľníci pri zabezpečovaní hladkého priebehu podujatia.
Všetci traja členovia si zároveň prejdením cieľovou rovinkou vybojovali double trifettu. Tú získava každý pretekár, ktorý počas roka dokončí šesť pretekov – 2x sprint, 2x super a 2x beast. A práve táto topoľčianska trojica to vo Vechci v sobotu dokázala. A že to neboli ľahké preteky, dokazovali pretekári pri odchode z ihriska, pretože viacerí z nich vyzerali ako by sa vrátili z boja. Ale vraj to stojí za to, tvrdia nadšenci týchto čoraz populárnejších pretekov.
