TOPOĽČANY. Brat mu emigroval do zahraničia a komunisti mu na oplátku začali robiť problémy. Preto sa rozhodol tiež odísť. Po mnohých rokoch v zahraničí a úspešnej kariére sa Vladimírovi Dvončovi (75) zacnelo za rodnou hrudou a rozhodol sa vrátiť. Aj napriek vyššiemu veku však neplánuje zaháľať a rozhodol sa vrátiť k svojej parašutistickej minulosti.
Vladimír Dvonč prakticky celý svoj život pracoval ako kamionista. Nielen v zahraničí, ale aj vo vtedajšom Československu.
Cesta do Kanady
„Po tom, ako môj brat emigroval ma prepustili z TIRu. Polícia mi 10 rokov nedala pas a preto som nemohol vycestovať. Dali mi šancu chodiť do socialistických štátov, no v tom čase zasa odišla moja sestra s celou rodinou do Ameriky,“ prezradil nám pán Dvonč s tým, že konečné rozhodnutie o odchode do zahraničia padlo najmä kvôli dcére. „Pravdepodobne by nedostala šancu študovať, keďže som bol zle zapísaný na polícii. Bol som rebel, štváč – teda aspoň to si o mne vymysleli,“ dodal.
Sestra nakoniec poslala pánovi Dvončovi pozvanie do Ameriky, na základe čoho získal vycestovaciu doložku a emigroval. To všetko sa stalo v roku 1989. „Tri mesiace po našom odchode prišla nežná revolúcia. Nikto si však nebol istý, ako to celé dopadne, preto sme si povedali: Ak sme sa už dali na cestu, ideme ďalej. Nebudeme sa vracať,“ pokračoval v svojom rozprávaní.
Cesta do nového domova však nebola jednoduchá a priamočiara. Rodina pôvodne plánovala zakotviť v USA, no nedostali povolenie. Jednou z posledných možností bola Kanada, kde žil brat pána Dvonča. „V Kanade sme začali od nuly – každý s jedným kufrom. Zo začiatku som robil všetko možné aj nemožné. Také veci, o ktorých by som pred tým nepovedal, že ich môžem robiť. Najmä práce, ktoré nechceli robiť Kanaďania preto, lebo boli málo zaplatené. Neprišli sme tam však sedieť na pláži, ale pracovať... Naprík-lad moja manželka pracovala aj v dvoch robotách.“ Po tom, ako sa rodina naučila reč, začalo sa im časom čoraz viac dariť...
„Minulý rok som si však povedal, že roboty je už dosť a chcem dôchodok prežiť doma. Preto som sa vrátil.“ Vladimír Dvonč však nechal v Kanade svojho vnuka a dcéru, ktorá úspešne vyštudovala a stala sa zubnou techničkou. Obaja mu samozrejme veľmi chýbajú.
Adrenalín na dôchodku
Ani na dôchodku sa pán Dvonč nenudí. Rozhodol sa zaspomínať si na svoju výsadkársku minulosť. V rokoch 1961 až 1963 totižto slúžil v Prosťejove.
Spoznal sa nielen s bývalými výsadkármi, ktorí ho pozvali do Klubu vojenských výsadkárov, v ktorom je vraj „ohromná partia“, ale rozhodol sa opäť skočiť z lietadla na leteckom dni v Malých Bieliciach, ktorý sa uskutoční 1. októbra. Keďže pán Dvonč naposledy skákal pred 53 rokmi a vzhľadom aj k jeho veku, ktorý by mu iste nikto nehádal, to bude pôsobivý výkon. „Padáky sú dnes úplne iné a keby som chcel skočiť sólo, musel by som splniť veľa podmienok. Preto budem skákať v tandeme a zo 4 kilometrov,“ prezradil nám pán Dvonč s tým, že už teraz sa pripravuje na ďalší zoskok. Stihol ho totižto vyhrať v tombole.
