Pred rokom 1790 nechávala šľachta spočinúť svoje kosti v jezuitských kláštoroch. Keď ich ale Jozef II zrušil, Apponyiovci sa rozhodli postaviť neďaleko svojho starého rodinného sídla hrobku. Pochovávať do nej však začali až po dokončení kostola sv. Petra a Pavla (1793), s ktorým ju spája okno nachádzajúce sa v línii oltára. Po jeho otvorení pritom možno počuť tóny organu aj v podzemí.
Zdroj: Mário Veverka