VIEDEŇ, VEĽKÉ UHERCE. Nábytok z Veľkých Uheriec možno v týchto dňoch vzhliadnuť v jednom z najvýznamnejších múzeí úžitkového umenia na svete. Viedenský MAK (Museum für angewandte Kunst) totiž do 13. apríla hostí výstavu mapujúcu históriu výroby stoličiek značky Thonet.
„Bukové drevo ohýbajte šesť hodín v pare horúcej presne 104 stupňov Celzia. Následne už ohnutý diel stoličky sušte dva dni pri teplote 70 stupňov...“ Tento recept vyzerá na prvý pohľad veľmi jednoducho. Michaelovi Thonetovi však trvalo 30 rokov, kým prišiel (metódou pokus – omyl) na správny spôsob ohýbania dreva tak, aby neprasklo. No trpezlivosť a experimentovanie sa mu vyplatilo. Prevratný objav totiž spôsobil, že nemecký stolár vytvoril svojho času najväčšie nábytkárske impérium na starom kontinente.
Z píly sa stala továreň
Príbeh Michaela Thoneta sa začal písať v roju 1841, keď na priemyselnej výstave v Koblenzi predstavil verejnosti, aj rakúskemu kancelárovi Metternichovi, po prvý raz ohýbaný nábytok.
Zvyšujúci dopyt po stoličkách, ktorý už dielňa vo Viedni (1849) nedokázala pokrývať, vyriešila Firma Gebrüder Thonet (Bratia Thonetovci) otvorením továrne v Koryčanech (1856) a v roku 1861 aj v Bystřici pod Hostýnem. O ďalšie štyri roky kúpila od grófa Kegleviča vo Veľkých Uherciach neogotický kaštieľ, veľkostatok a okolité lesy s rozlohou takmer 4000 hektárov. Dôvod, prečo padol výber na túto časť Tríbeča, bol zrejmý. Stála za tým veľmi lákavá kombinácia, ideálna pre drevospracujúcu firmu – bukové drevo + lacná pracovná sila.
Mesto zvýšilo príspevok na obedy pre dôchodcov Čítajte Thonet zriadil najskôr na Hornej Nitre pílu s ohybárňou, ktorá moravské závody zásobovala bukovými polotovarmi na výrobu stoličiek. O chvíľu (1865) už bola z píly továreň. Stavbu riadil Michal Thonet osobne a traduje sa, že väčšinu času trávil v práve v nej, kde sa pohyboval v pracovnom oblečení majstra.
„Fabrika bola poschodová, rozprestierala sa od horného majera až po faru. Mala tiež vlastný elektrický prúd dodávaný z elektrárne,“ opísala prvý nábytkársky podnik na Slovensku miestna amatérska historička Elena Foltánová.
Fabrika vo Veľkých Uherciach. Ďalšie fotografie sú uverejnené na facebookovej stránke „Veľké Uherce – Kaštieľ a ľudia“.Zamerali sa i na pracujúcich
Fabrika vo Veľkých Uherciach sa naplno rozbehla v roku 1867. Zamestnávala 400 – 700 robotníkov, ktorým firma poskytla aj ubytovanie. Mimochodom, to, že sa Thonet o svojich zamestnancov staral, nebola náhoda. Razil totiž zásadu, že spokojný robotník pracuje lepšie a s chuťou.
