Mladí umelci predstavujú v galérii jemne provokatívne diela

TOPOĽČANY. Smäd umenia chtivej verejnosti je uhasený. Galéria mesta totiž po viac než 80 dňoch otvorila svoje brány a do 2. júla prichýlila jemne provokatívne a za zamyslenie stojace diela dvoch autorov. Nikoleta Gazdová a Michael Luzsicza pritom verejnosť oslovujú prostredníctvom rozdielnych umeleckých žánrov.

Difúzia hmoty (15 fotografií)

Dvadsaťštyriročný rodák z Nových Zámkov obracia svoju pozornosť k internetovému mému, ktorý je tiež známy ako meme.
Ako uviedla kurátorka výstavy, ide o označenie pre myšlienkový pojem šíriaceho sa prostredníctvom internetu. „Ten môže mať formu slov, obrázkov, odkazov, internetových stránok, videí, hashtagov a iných. Často si ľudia apropriujú rôzne obrázky z internetu, ktoré potom znovu recyklujú a vytvárajú obrázky na pobavenie alebo vyjadrenie vlastného názoru,“ vysvetlila tzv. memečká Marta Hučková Kocianová.

Každý artefakt odkazuje na iný problém
Tieto atribúty pretavil podľa nej autor do kolekcie artefaktov, z ktorých každý jeden odkazuje na iný problém. Napríklad dielo Al(t)right, ktoré rieši problematiku vizuálnej symboliky na internete a jej vplyv na intímny život

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Sprístupnili hrobku Apponyiovcov Čítajte 

autora. Názov ďalšieho – (S)Ex machina, zas odkazuje na všadeprítomnú pornografiu na internete a sexuálnu objektivizáciu žien. „Obraz hovorí o žene, ktorá je vnímaná ako lacný objekt mužskej túžby. Táto mužská túžba je spodobnená v digitálne narušenej fyzickej podobe internetového mému, ktorý svojou žiarivou farebnosťou pripomína síce niečo esteticky príťažlivé a krásne, vo svojom vnútri však skrýva negatívnu vlastnosť človeka,“ opísala jej význam kurátorka výstavy nesúcej príznačný názov Difúzia hmoty.

Pracuje s telom
Kým Michael Luzsicza si za svoj výrazový prostriedok zvolil olejomaľby, Nikoleta Gazdová prezentuje v Topoľčanoch upravované digitálne manipulatívne fotografie, v ktorých pracuje s fyzickým telom. Ich špecifikom pritom je, že v nich ťažko rozoznať pohlavie. V ďalšej sérii dokumentárnych snímok súkromného body-artového eventu pracuje s objektom v každodennej bežnej situácii –v sprche alebo skrytý pod postelnými prikrývkami.

Dominantným dielom je však nepochybne jej bakalárska práca – I.NA.K. (Individualita – Nahota – Krása). V prezentovanej site specific inštalácii závesného látkového objektu s latexovými odliatkami tela vpravo a vľavo nevieme identifikovať pohlavie, či je ženské alebo mužské. Avšak v strednej časti už pracuje s identifikovateľným telom. Tu už môžeme vnímať ženské a mužské latexové časti tela,“ uviedla Hučková Kocianová, podľa ktorej prešitie textilného materiálu poukazuje na vzájomnú prepojenosť pohlaví.

Mimochodom, okrem individuálnych diel sa mladí autori prezentujú v Topoľčanoch aj jedným spoločným. V objektoch N1 a M1 pritom cez textil a vosk stvárnili hruď toho druhého.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Trénerom pätnásť rokov, radosť mu robia žiaci Čítajte 

Nikoleta sa zameriava na ľudské telo, Michael si apropriuje postavičky z internetu
O význame a odkaze svojich diel hovoria Michael Luzsicza (M.L.) a Nikoleta Gazdová (N.G.)

Na vašich obrazoch je niečo, čo núti človeka spočinúť na nich zrakom a dlhšie premýšľať nad jeho významom. Trebárs Macko Pú ležiaci na žene, vedľa neho krásne nahnevané dievča s mega zbraňou...
M.L:.– Tá krása v týchto maľbách musí byť, pretože na internete je všetko o nej a o tom, čo upúta pozornosť ľudí. Pokiaľ je niečo farebné a živé, človek si to automaticky zapamätá. V mojom prípade to krásne nemusí vždy reprezentovať to, čo je správne. Pri tvorbe vychádzam z toho, že si z internetu privlastňujem rôzne postavičky alebo tzv. memečka a vytváram s nimi nové príbehy, ktoré sú prepojené s našimi zážitkami na internete.

Niekedy pritom ide o spojenie nespojiteľného. Napríklad, ak sa vrátim k spomínanej maľbe, nevinnosti a agresivity.
M.L:.– Na internete si mnoho ľudí vytvára pre mená aj pre postavy nové významy. Karen sa na webe používa ako termín pre osobu, ktorá je vnímaná ako žiadajúca nad rámec toho, čo sa považuje za vhodné alebo potrebné a prejavuje agresívne správanie, keď jej niečo bráni v ceste. Macko Pú je zas často prirovnávaný k čínskemu prezidentovi, preto je táto postava dlhodobo terčom čínskej cenzúry. Žltá postava, na ktorej leží pre mňa reprezentuje ľudí na internete.

Vo všetkých tu vystavených obrazoch dominujú najmä tri farby – žltá, červená a modrá.
M.L:.– Červenú využívam ako význam agresivity a niečoho neprajného. Žltá reprezentuje často ľudí a modrá a biela by mala v pozadí upokojovať. Farebnosť sa v obrazoch môže líšiť, je to často založené aj na náhode. Mojim terajším charakteristickým znakom je však to, že obrazy, maľované olejom na plátne, sú kompozične riešené horizontálne a vertikálne. A to v sekvenciách, ktoré sa navzájom dynamicky narúšajú a deformujú. Má to pripomínať kontinuálny a plynulý pohyb informácií, ktoré môžeme zachytiť vo virtuálnom priestore.

Najdominantnejším dielom tu v Topoľčanoch je nepochybne vaša bakalárska práca – I.N.A.K.
N.G:– Tá predstavuje závesný látkový objekt s latexovými odliatkami, ktorý prezentuje harmóniu povrchu fyzického tela. Séria fotografií za ním – napríklad snímka tela za pohárom, prezentuje zas jeho disharmóniu, absenciu. Zobrazujú situáciu uvedomenia si nedokonalého vlastného tela. Tento pocit neistoty skrývame pod povrchom krásy a sme si istí, že všetko zakryje. Ako v realite, tak aj v závesnom objekte to nie je celkom pravda. Naše správanie je ovplyvnené naším vnútrom a okolím. Každá negatívna stránka, ktorá nás dusí, raz vyjde navonok a je viditeľná cez naše telesné „ja”.

Musím povedať, že identifikovať, o koho ide, je vľavo a vpravo nemožné. V strede už áno.
N.G:– Pracujem hlavne s fyzickým telom a beriem to tak, že ich prepájam. Čiže žena a muž je doslova jedno pohlavie.

Odborná verejnosť to pochopí skôr, ale čo ste tým chceli laikovi odkázať?
N.G:– Aby spoločnosť neodsudzovala a nerozdeľovala mužov a ženy. Musíme si uvedomiť, že sme jednota. Predsa len, každý z nás sme odkázaný na naše fyzické telo, ktoré predstavuje minimálne rozdiely.

V priestoroch galérie sú vystavené i vaše fotografie a trojrozmerné odliatky tela. Kto bol predlohou – modelky?
N.G:– Nie. Buď ja alebo partner. S cudzím telom nepracujem, nepoznám ho.

Nemáte pocit, že keď to vlastné predstavujete verejnosti, aj keď skreslene, že idete s kožou na trh? Nevadí vám sa takto, hoci veľmi decentne, odhaľovať?
N.G:– Nie. Zo začiatku tvorby bolo možné vidieť v mojich dielach ženské i mužské črty. Postupom práce som prišla na to, že vôbec nemusím zobrazovať identické časti tela, preto som ich odobrala. Tak sa na prvý moment nedá určiť, či ide o muža alebo ženu. Pracujem s fragmentami, ktoré má každý z nás a sú rovnaké (napr. torzo, ruky, nohy).