Jedným z najčastejších metabolických ochorení 21. storočia je obezita. V posledných rokoch trápi stále častejšie aj deti, ktoré si ju s vysokou pravdepodobnosťou ponesú i do dospelosti.
Nadmerná hmotnosť nie je len viditeľný problém, spájajú sa s ňou závažné psychické i chronické ochorenia. Vplyv na správny vývoj detí má vo veľkej miere prístup rodičov. Najlepšou ochranou pred vznikom nadváhy a obezity je prevencia.
Špecialistka na výživu a dietetiku, Jana Pastrnáková aktívne podporuje zdravý životný štýl tých najmenších, ktorí sú najzraniteľnejší, nielen edukáciou rodičov. Chodila po školách, sledovala, čo deti jedávajú a prednášala im o správnej výžive. V rozhovore prezradila aj to, k čomu môže viesť detská prieberčivosť v stravovaní a ako sa s ňou popasovať.

Na vypočítanie ideálnej hmotnosti dospelého sa štandardne využíva index telesnej hmotnosti – BMI. Dá sa tento výpočet využiť aj u detí? Prípadne ako môžu rodičia zistiť, či je váha dieťaťa v norme?
Zadanie vstupných údajov do BMI kalkulačky je najrýchlejšia forma kontroly výsledku, avšak táto definícia nie je úplne korektná, nakoľko nemusí korelovať s množstvom tukového tkaniva, teda s hmotnosťou telesného tuku.
U detí sa používajú percentilové grafy BMI, kde nadhmotnosť je definovaná 85. - 95. percentilom a obezita 95. percentil BMI a viac.
Možností je viacej. Kaliperom sa môžu zmerať kožné riasy alebo existujú aj sofistikovanejšie metódy zistenia telesného tuku prostredníctvom bioimpedancie, ktorá je cenovo dostupná v poradniach výživy. Sú aj iné presnejšie metódy ako je hydrodenzinometria DEXA scan, sú však nákladnejšie a majú aj isté nevýhody.
Dá sa bojovať i s dedičnou obezitou detí?
Obezitu treba chápať ako multifaktoriálne relapsujúce ochorenie. Zjednodušene povedané, na jej vznik vplýva mnoho faktorov a genetika je iba jednou z nich, nie je však najvýznamnejšia.
Je pravda, že niektorí jedinci môžu mať súbežne mutácie kandidátnych génov, vtedy hovoríme o polygénovej obezite - bežný typ obezity. Naopak monogénová obezita je charakteristická mutáciou jediného génu, tá je však veľmi zriedkavá, maximálne do štyroch percent populácie.
V minulosti sa práve vplyvom dedičnosti na vznik obezity prikladal veľký význam, avšak aktuálne dáta sú rezervovanejšie. Na jej vzniku sa teda okrem genetiky podieľa obezitogénne prostredie v ktorom sa človek nachádza, vyšší energetický príjem ako výdaj energie, znížená fyzická aktivita, sociálnoekonomické faktory, dostupnosť vysokokalorických potravín, nedostatok spánku, nevedomosť a iné. Musím však povedať, že aktuálna priemerná spotreba energie v Európe je až 3 440 kcal, takže vyhovárať sa iba na genetiku je miestami až úsmevné.
Je pravda, že dojčenie znižuje riziko obezity u detí?
Áno, dojčenie môže výrazne znížiť riziko vzniku nadhmotnosti a obezity v adolescencii až v dospelosti. Výlučné dojčenie materským mliekom by malo byť aspoň 6 mesiacov, aj podľa odporúčaní WHO.
V článku sa dočítate aj:
- k akým záverom ste dospela špecialistka pri návšteve škôl,
- ktoré potraviny sú pre zdravie detí najrizikovejšie a rodičia by ich mali z jedálnička detí úplne vyškrtnúť,
- ako by mal vyzerať jedálniček pre desaťročné dieťa,
- akými nápojmi je vhodné dopĺňať pitný režim detí počas leta,
- či postačuje čistá voda,
- prečo sa mlieko nepočíta do pitného režimu,
- či dokážeme pokryť potrebu vitamínov u detí len stravou, alebo je vhodné nakupovať i niektoré výživové doplnky,
- čo zistili štúdie o detskej prieberčivosti v stravovaní,
- ako sa s vyberavým jedením u detí popasovať?
Pri dojčení dochádza k osídľovaniu tráviaceho traktu prospešnými baktériami, ktoré sú dôležité aj pre imunitný systém dieťaťa. Pri dojčení sa deti intuitívne učia o samoregulácii hladu a sýtosti. Dokonca existujú aj publikácie, ktoré potvrdili, že dojčené deti majú okrem týchto benefitov aj vyššie IQ.

Vidíte nárast počtu obéznych detí v súvislosti s opatreniami prijatými počas pandémie koronavírusu?
Áno, samozrejme. Ale platí to plošne pre celú populáciu, nielen iba pre deti. Aj podľa správy WHO European Obesity Report 2022 je v európskom regióne jedno z troch detí v školskom veku s nadhmotnosťou alebo obezitou. Predbežné údaje naznačujú, že pandémia COVID-19 problém obezity ešte zhoršila. Cieľom tejto správy je zdôrazniť závažnosť tohto problému a urýchliť úsilie o jeho riešenie.
Na druhej strane sa pýtam aké ponúka spoločnosť riešenia z tejto situácie? Aké robí a plánuje robiť štát intervencie? Vzdelávajú detí na školách o zdravovede či primárnej prevencii? Aplikujú školské jedálne vynovené a ozdravené receptúry školských obedov podľa najnovších MSN?