Pre dieťa sú hračky slovami a hra je ich rečou. Terapia hrou je psychoterapiou pre deti, ktorá im pomáha prekonávať ťažké obdobia.
Rodičia ju vyhľadávajú i v prípadoch, keď si nevedia dať vo výchove rady. Ich potomok je nesamostatný, neakceptuje bežné denné rutiny, je bojazlivý, či naopak výbušný.
„Obzvlášť vhodná je pre deti, ktoré majú nálepku problémové alebo ťažko zvládnuteľné,“ hovorí detská psychologička MAGDALÉNA HAČKOVÁ. Hra, na prvý pohľad jednoduchá činnosť, v sebe skrýva liečivý potenciál.
Psy budú mať do parku prístup na vôdzke. Mesto od úplného zákazu upustilo Čítajte Viac o terapii a technikách, ktoré pomáhajú pri komunikácii s dieťaťom v rozhovore približuje certifikovaná hrová terapeutka z obce Kolačno pri Partizánskom, ktorá pôsobí v Súkromnom centre poradenstva a prevencie v Zemianskych Kostoľanoch.
Venovať sa terapii hrou znie ako vysnená práca, počas ktorej veľkú časť pracovného času tvorí hra s deťmi. Naozaj je to tak?
Prívlastok vysnená v mojom prípade naozaj platí. Prácu, ktorú robím, vnímam ako poslanie pomáhať deťom a ich rodičom. Počas svojej odbornej praxe zisťujem, že detský svet je úchvatný a môjmu srdcu blízky.
Môj pracovný deň sprevádzajú rôzne aktivity v pozadí. Okrem terapie hrou sa zároveň venujem aj iným spôsobom spolupráce s deťmi a rodičmi. Ich výber súvisí s úrovňou fyzického a mentálneho veku a s typom ťažkostí s ktorými sa stretávajú.
Čo je na terapeutickej hre špeciálne? Mnohí rodičia si určite kladú otázku, v čom spočíva taká terapia, môže sa totiž zdať, že dieťa sa len hrá.
S týmito otázkami sa často stretávam. Ako rodičia niekedy zabúdame na to, že deti nie sú malí dospelí, niektorým silným emóciám nerozumejú, dokonca ich ešte nedokážu ani pomenovať. Hoci sa snažíme byť vnímaví a podporujúci rodičia, deti silným emóciám občas neuniknú. A to ani nie je cieľom.
Považujem preto za podstatné poskytnúť dieťaťu priestor na to, aby jeho zážitky a emócie mohli byť vyjadrené, spracované a upokojené. Hra je hlavnou náplňou a najdôležitejšou činnosťou detstva. Voľná hra ponúka priestor ako citlivo osloviť témy, ktoré môžu byť pre dieťa vzhľadom k veku, či vývinovej úrovni náročné identifikovať a verbálne pomenovať.
Práca s deťmi je v mnohých aspektoch iná ako práca s dospelými, kde si sadneme a môžeme sa rozprávať. Malé dieťa nevie, že má úzkosť a čo to znamená. Hra je pre deti prirodzeným prostriedkom komunikácie. Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity hrou. Nemôžeme teda povedať, že dieťa sa len hrá.
Hoci ide o voľnú hru a dieťa má možnosť sa samo rozhodovať, nie je to tak, že dieťa môže robiť úplne hocičo. Slúžia k tomu aj hranice, ktoré sú zadávané citlivo, s ohľadom na potreby dieťatka. Keď je terapeut alebo rodič dôsledný a stabilný v ich zadávaní, podporujú vzájomný vzťah. Pretože tam, kde chýbajú hranice nie je bezpečie.
V akých situáciách, či pri akých problémoch sa najčastejšie využíva terapia hrou?
Princípy a postupy terapie hrou môžu byť nápomocné u detí, ktoré sa ťažšie adaptovali na zmeny. Môže medzi ne patriť sťahovanie, narodenie súrodenca, zmena materskej školy.
Taktiež je vhodná pre deti, ktoré zažili traumatické udalosti a prežívajú stresujúce obdobie ako rozvod rodičov, stratu blízkej osoby, chronické ochorenie, lekársky zákrok, časté návštevy lekára alebo nútený pobyt doma.
Pomáhajú aj u detí, ktoré majú problémy v rámci kolektívu, alebo s nadväzovaním kontaktov s novými osobami. Obzvlášť vhodná je pre deti, ktoré majú nálepku problémové alebo ťažko zvládnuteľné.
Tiež, ak je dieťa nesamostatné a má problémy akceptovať bežné denné rutiny alebo má rôzne strachy, je neprimerane bojazlivé, úzkostné a plaché. Rovnako i keď má výbuchy zlosti, nerešpektuje hranice a autority. Ponúka podporu deťom s rečovými i psychosomatickými ťažkosťami.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo pochvaly dieťaťa typu "je to pekné, ty si šikovná" nie sú vhodné?
- čo sa učia rodičia v rámci terapie?
- ako môžu otázky vyvolávať na dieťa tlak?
- je ovplyvnené správanie pri výchove predchádzajúcimi generáciami?
- pri ktorom, kedysi bežnom jave, by mali byť rodičia pri výchove obozretní?
- považuje za plus, keď ako matka vie využívať psychologické techniky pri výchove?
V informáciách o terapii ma zaujal pokyn pre rodičov, aby sa po stretnutí dieťaťa nepýtali, čo robilo a či poslúchalo. Prečo tak nemá konať? Ďalší pokyn je tiež trocha v rozpore bežného konania rodičov. Ak si domov prinesie obrázok, nemajú ho chváliť, ale popisovať. Aký to má dôvod?
Tieto pokyny vyplývajú zo samotných princípov terapie hrou. Ide aj o zachovanie dôverného vzťahu medzi mnou a dieťaťom. Úplne v poriadku je aj keby nerobilo nič, nehralo sa a ani nerozprávalo.
Otázky rodiča na to, čo robilo, môžu vytvárať v dieťati tlak hodnotenia. Môže ich považovať za impulz, že pravdepodobne sa od neho očakáva aj na tomto mieste, že by malo niečo robiť a ak to tak nie, je mohlo by sklamať očakávania rodičov či terapeuta, mohlo by byť za to posudzované.
