Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie progresívne neurodegeneratívne ochorenie.
„Progresívne znamená, že je to postupujúce ochorenie, pri ktorom časom dochádza k zhoršovaniu stavu. Neurodegeneratívne, že dochádza k zániku nervových buniek, čo vedie k typickým neurologickým príznakom. Spája sa to s ukladaním alfa-synukleínu, čo je patologický proteín, ktorý mozog nevie odbúrať. Tým, že sa hromadí, vedie k deštrukcii buniek,“ vysvetľuje neurológ Michal Baláž, pôsobiaci v topoľčianskej nemocnici.
V rozhovore prezrádza, pri akých príznakoch treba zbystriť pozornosť, aké športy so sebou nesú vyššie riziko vzniku choroby i to, prečo včasná diagnostika nehrá vždy hlavnú rolu.
Autá sa z chodníkov presunuli na cesty a zeleň. Polícia zatiaľ vodičov len upozorňuje Čítajte Odkedy ľudstvo pozná Parkinsonovu chorobu?
Prvý medicínsky popis choroby priniesol James Parkinson v roku 1817. Opísal šesť pacientov s tzv. Shaking Palsy, čo v doslovnom preklade znamená trasľavá obrna. Neurológ Charcot neskôr navrhol, aby sa choroba pomenovala po Jamesovi Parkinsonovi, ale samozrejme, zmienky o príznakoch choroby sa nachádzajú už v staroveku, z Indie, z Číny. Ľudstvo pozná ochorenie skutočne dlho, len nebolo prv zadefinované.
Existuje nejaká prevencia pred Parkinsonovou chorobou? Čo môžeme robiť, aby sme minimalizovali šance vzniku tohto ochorenia?
Je málo potvrdených ochranných faktorov, ktoré by znižovali šancu na vznik ochorenia. Čo sa dá s istotou odporučiť je pravidelná pohybová aktivita vyššej intenzity a zdravá strava. Tu sa konkrétne odporúča stredomorský typ stravovania – olivový olej, ryby, zelenina a mimo to čo najmenej spracovaných potravín.
Aké sú prvé príznaky choroby?
Rozlišujeme motorické (pohybové) a nemotorické príznaky. Základným motorickým príznakom je spomalenie pohybu – bradykinéza. V kombinácii so stuhnutosťou svalstva – rigiditou a trasom , tvoria typickú triádu symptómov u Parkinsonovej choroby. Môže sa ešte pridávať nestabilita v stoji či chôdzi, teda porucha rovnováhy.
Daným príznakom ale typicky rádovo v rokoch predchádzajú príznaky nemotorické, čiže nepohybové. Najčastejšie to sú porucha čuchu, teda inak nevysvetliteľná strata alebo zníženie čuchového vnemu, ďalej zápcha, či nadmerná únava. Špecifickým a častým príznakom je aj tzv. porucha správania v REM spánku – pacient vtedy môže kričať zo sna, rozhadzuje končatinami, prakticky veľmi živo prežíva sny.
V ktorom období života sa zvyčajne začínajú prejavovať príznaky?
Parkinsonova choroba sa štandardne začína prejavovať vo veku 50-70 rokov, pričom so stúpajúcim veku stúpa aj prevalencia ochorenia. Omnoho menej je pacientov, u ktorých ochorenie prepukne pred štyridsiatym či dokonca dvadsiatym rokom života. U takto mladých pacientov sa ale prakticky vždy bavíme o genetickom pôvode ochorenia.
Treba si uvedomiť, že v momente, kedy sa objavujú problémy s pohybom, neurodegeneratívny proces je u pacienta už 10-20 rokov prítomný.
Počas tohto obdobia sa môžu vyskytnúť vyššie uvedené nepohybové príznaky. Pacienta nemusia výraznejšie limitovať a sami sa s nimi často lekárovi ani neposťažujú. Napríklad problémy s trávením, či zápchu si zväčša zmanažujú po svojom. Až spätne môžeme vysloviť podozrenie, či toto už boli prvotné príznaky Parkinsonovej choroby.
Najčastejšie si ľudia Parkinsonovu chorobu spájajú s trasením rúk. Vyskytuje sa tento príznak u všetkých pacientov?
Existujú rôzne typy a príčiny trasu a paradoxne približne u tretiny pacientov s Parkinsonovou chorobou môže tras úplne chýbať, alebo sa vyvíja až s odstupom času, preto je dôležité aby pacient s trasom bol aj neurologicky vyšetrený. Samotný tras sa objavuje pri rôznych ochoreniach, ktoré s Parkinsonom ani nesúvisia.
V článku sa dočítate:
- V akom rozsahu ochorenie ovplyvňuje kvalitu života pacienta?
- Akým spôsobom sa diagnostikuje Parkinsonova choroba?
- Stáva sa, že sa choroba chybne diagnostikuje?
- Ako fungujú lieky, ktoré sa využívajú na zmiernenie príznakov?
Sú známe príčiny ochorenia, prípadne existujú nejaké spúšťače tohto ochorenia?
Poznáme genetické formy ochorenia, ktoré sú prítomné u približne 15 % pacientov. Ak to zjednodušíme, tak v danom prípade sa u pacienta nachádza zmutovaný gén, a ten stojí za vznikom celej choroby.
